konferencie |
|
HISTORICKÉ MÍĽNIKY BYZANTSKEJ FILOZOFIE
28. – 29. september 2015
- medzinárodná vedecká konferencia, ktorú zorganizovali pracovníci Katedry filozofie v spolupráci so Slovenským filozofickým združením pri SAV v rámci grantového projektu Témy byzantskej filozofie a ich reflexie na Slovensku (VEGA č. 1/0039/14).
- medzinárodná vedecká konferencia, ktorú zorganizovali pracovníci Katedry filozofie v spolupráci so Slovenským filozofickým združením pri SAV v rámci grantového projektu Témy byzantskej filozofie a ich reflexie na Slovensku (VEGA č. 1/0039/14).
V dňoch 28. 9. – 29. 9. 2015 sa v Sieni Konštantína Filozofa na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre uskutočnila medzinárodná vedecká konferencia ,,Historické míľniky byzantskej filozofie“, ktorú zorganizovali pracovníci katedry filozofie v spolupráci so Slovenským filozofickým združením pri SAV v rámci grantového projektu VEGA 1/0039/14: ,,Témy byzantskej filozofie a ich reflexie na Slovensku“. V úvodnom príhovore účastníkov konferencie pozdravil prof. PaedDr. Bernard Garaj, CSc., dekan Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, ktorý medzi iným uviedol, že výrazom ,,byzantský“ chápeme stopy, odkazujúce na významnú časť slovenskej kultúry. Vedúci katedry filozofie FF UKF v Nitre, Mgr. Richard Sťahel, PhD., vyzdvihol, že konferencia bola súčasťou podujatí, organizovaných pri príležitosti 25. výročia založenia katedry.
Garant konferencie, prof. ThDr. Ján Zozuľak, PhD., vo svojej prednáške načrtol hlavné historické míľniky byzantskej filozofie a priblížil vedecký výskum byzantskej filozofie v posledných desaťročiach, ktorý v celosvetovom meradle priniesol prevratné zmeny chápania filozofického myslenia v Byzantskej ríši, trvajúcej tisíc sto rokov. Súhlasil s tvrdením L. Benakisa, žiaka najvýznamnejšieho odborníka na byzantskú filozofiu V. Tatakisa, že byzantskú filozofiu je možné považovať za ,,terra incognita“, teda nepoznaný priestor. S výnimkou niekoľkých autorov sa totiž byzantskej filozofii nikto systematicky nevenuje. Absencia záujmu o danú problematiku súvisí predovšetkým s neprístupnosťou primárnych prameňov, ktoré sú v gréckom jazyku. Profesor Zozuľak uviedol, že tento problém by bolo možné vyriešiť preložením a vydaním byzantských filozofických textov, ktoré by otvorili nové možnosti pre vedecké skúmanie byzantského filozofického myslenia. Inou možnosťou je zaviesť štúdium gréckeho jazyka na slovenské filozofické fakulty, čím by sa umožnila práca s gréckymi originálmi.
Mgr. Andrea Javorská, PhD., predsedníčka Slovenského filozofického združenia pri SAV, zdôraznila, že výrazom ,,míľnik“ chápeme to, čo zohráva kľúčovú úlohu v dejinách, je hodné spomienky a často sa dotýka aj súčasných problémov.
Doc. ThLic. Pavel Milko, PhD. z Karlovej univerzity v Prahe, autor monografie Úvod do byzantskej filozofie, analyzoval šesť základných otázok: 1. Je možné v Byzancii hovoriť o nejakej filozofii, prípadne o originálnej filozofii? 2. Odkedy môžeme hovoriť o byzantskej filozofii? 3. Čo znamená kontinuita a diskontinuita byzantskej filozofie? 4. Existuje autonómia byzantskej filozofie? 5. Čo je byzantská filozofia? 6. Ako máme pristupovať k periodizácii byzantskej filozofie?
Na konferencii okrem pracovníkov katedry filozofie a Ústavu pre výskum kultúrneho dedičstva Konštantína a Metoda na UKF v Nitre prezentovali výsledky svojej vedeckovýskumnej práce aj kolegovia z Karlovej univerzity v Prahe, Aristotelovej univerzity v Tessalonikách, Bieloruskej štátnej univerzity v Minsku, Prešovskej univerzity a Turčianskej galérie. Orientovali sa na štyri základné okruhy:
a) Dejiny byzantskej filozofie.
b) Aktuálne otázky Východorímskej (Byzantskej) ríše so zdôraznením vybraných aspektov byzantského filozofického myslenia.
c) Kontakty medzi východorímskym a stredodunajským priestorom.
d) Kultúrne diferenciácie vo vnímaní východu a západu.
V diskusiách zarezonovalo niekoľko dôležitých impulzov pre ďalší rozvoj vedeckého skúmania byzantskej filozofie a kultúry nielen na slovenskej, ale predovšetkým na medzinárodnej úrovni. Výsledky vedeckovýskumnej práce členov grantového projektu VEGA a ďalších externých spolupracovníkov budú publikované vo vedeckom recenzovanom zborníku.
Garant konferencie, prof. ThDr. Ján Zozuľak, PhD., vo svojej prednáške načrtol hlavné historické míľniky byzantskej filozofie a priblížil vedecký výskum byzantskej filozofie v posledných desaťročiach, ktorý v celosvetovom meradle priniesol prevratné zmeny chápania filozofického myslenia v Byzantskej ríši, trvajúcej tisíc sto rokov. Súhlasil s tvrdením L. Benakisa, žiaka najvýznamnejšieho odborníka na byzantskú filozofiu V. Tatakisa, že byzantskú filozofiu je možné považovať za ,,terra incognita“, teda nepoznaný priestor. S výnimkou niekoľkých autorov sa totiž byzantskej filozofii nikto systematicky nevenuje. Absencia záujmu o danú problematiku súvisí predovšetkým s neprístupnosťou primárnych prameňov, ktoré sú v gréckom jazyku. Profesor Zozuľak uviedol, že tento problém by bolo možné vyriešiť preložením a vydaním byzantských filozofických textov, ktoré by otvorili nové možnosti pre vedecké skúmanie byzantského filozofického myslenia. Inou možnosťou je zaviesť štúdium gréckeho jazyka na slovenské filozofické fakulty, čím by sa umožnila práca s gréckymi originálmi.
Mgr. Andrea Javorská, PhD., predsedníčka Slovenského filozofického združenia pri SAV, zdôraznila, že výrazom ,,míľnik“ chápeme to, čo zohráva kľúčovú úlohu v dejinách, je hodné spomienky a často sa dotýka aj súčasných problémov.
Doc. ThLic. Pavel Milko, PhD. z Karlovej univerzity v Prahe, autor monografie Úvod do byzantskej filozofie, analyzoval šesť základných otázok: 1. Je možné v Byzancii hovoriť o nejakej filozofii, prípadne o originálnej filozofii? 2. Odkedy môžeme hovoriť o byzantskej filozofii? 3. Čo znamená kontinuita a diskontinuita byzantskej filozofie? 4. Existuje autonómia byzantskej filozofie? 5. Čo je byzantská filozofia? 6. Ako máme pristupovať k periodizácii byzantskej filozofie?
Na konferencii okrem pracovníkov katedry filozofie a Ústavu pre výskum kultúrneho dedičstva Konštantína a Metoda na UKF v Nitre prezentovali výsledky svojej vedeckovýskumnej práce aj kolegovia z Karlovej univerzity v Prahe, Aristotelovej univerzity v Tessalonikách, Bieloruskej štátnej univerzity v Minsku, Prešovskej univerzity a Turčianskej galérie. Orientovali sa na štyri základné okruhy:
a) Dejiny byzantskej filozofie.
b) Aktuálne otázky Východorímskej (Byzantskej) ríše so zdôraznením vybraných aspektov byzantského filozofického myslenia.
c) Kontakty medzi východorímskym a stredodunajským priestorom.
d) Kultúrne diferenciácie vo vnímaní východu a západu.
V diskusiách zarezonovalo niekoľko dôležitých impulzov pre ďalší rozvoj vedeckého skúmania byzantskej filozofie a kultúry nielen na slovenskej, ale predovšetkým na medzinárodnej úrovni. Výsledky vedeckovýskumnej práce členov grantového projektu VEGA a ďalších externých spolupracovníkov budú publikované vo vedeckom recenzovanom zborníku.
